Ministerstvo životného prostredia oznámilo predloženie návrhu zonácie Tatranského národného parku. Podľa návrhu by zjazdovky mali byť preradené do D zóny, teda nižšieho stupňa ochrany.
Spoločnosť TMR dlhodobo žiada o zreálnenie ochrany v národných parkoch rovnako ako aj o zonáciu, ktorú za takmer 20 rokov nebola schopná predstaviť žiadna z doterajších vlád. „Prestaňme sa tváriť, že na zjazdovkách alebo na tatranskom sídlisku je rovnako výnimočný biotop ako v najvzácnejších územiach. Ak by bol jediným záväzným a rozhodujúcim kritériom pre zaradenie územia zjazdoviek stav biotopov ako o tom píše zákon a nie populistické kampane niektorých politikov, v D zóne by boli už dávno. Sme za prísnu, ale adresnú ochranu prírody,“ informoval Igor Rattaj, predseda predstavenstva TMR, a.s. Podľa Zákona o ochrane prírody sa zóna D ustanovuje na časti územia národného parku so zastavanými plochami alebo plochami významne pozmenenými činnosťou človeka, ktoré sú určené na trvalé využívanie človekom.
Ponechanie zjazdoviek v C zóne, v ktorej je v princípe zakázaná akákoľvek ľudská činnosť, by znamenalo, že povoliť sa môže len vo forme výnimky. Ak by tu boli zjazdovky, každý projekt/výnimka by závisel od nálady či názoru úradníka alebo politika.
Niektorí politici po oznámení predloženia zonácií TANAP-u a NAPANT-u obvinili ministerstvo z prípravy skrytej privatizácie a dali to do súvisu s pôsobením spoločnosti TMR v horských strediskách Vysoké Tatry a Jasná. „TMR prevádzkuje strediská na svojich vlastných pozemkoch v TANAP-e a NAPANT-e ako aj na pozemkoch prenajatých od štátu a urbárov. S jednotlivými urbármi či národnými parkmi máme dlhodobé nájomné zmluvy, ktoré priebežne obnovujeme. Žiadna privatizácia sa nekoná, nič nejdeme kupovať. Uvedomujem si, že nájom za zjazdovky, ktorý platíme TANAP-u, je pre národný park existenčne dôležitý, pretože mu platíme toľko, ako mu na prevádzku prispieva štát. Bol by som blázon, keby som v tejto situácii chcel ohroziť funkčnosť národného parku skupovaním pozemkov. Hovorím nie. Naopak, aj v našom záujme je fungujúci národný park so zonáciou a jasnými pravidlami bez výnimiek ,“ doplnil Rattaj. Predaj/zámeny pozemkov sú pritom možné v územiach s 3, 4 a 5 stupňom ochrany aj dnes, za splnenia zákonom stanovených podmienok. Zaradením pozemkov v strediskách CR do D zóny ostáva ich vlastníctvo nezmenené.
Strediská cestovného ruchu v D zóne na Slovensku nie sú žiadnou výnimkou. Postarala sa o to úradnícka vláda Ľ. Ódora v súvislosti so zonáciou NP Veľká Fatra, kde bolo územie národného parku vymedzené už pri jeho vyhlasovaní tak, že sa všetky strediská CR dostali do ochranného pásma alebo D zóny, čo je z pohľadu fungovania to isté, alebo mimo park. Obdobne je napr. stredisko cestovného ruchu Donovaly v ochrannom pásme NP Nízke Tatry. V Českej republike – v Krkonošskom národnom parku sú strediská CR buď v ochrannom pásme alebo v tzv. vnútornom ochrannom pásme (Harrachov, Špindlerův Mlýn).
Zóna D, z ktorej sa politici snažia urobiť strašiaka v podobe bianco šeku na eldorádo v národnom parku, je pritom stále pod reálnym dohľadom ochrany prírody. Súhlasy orgánov ochrany prírody sú potrebné aj pri takých veciach ako sú inštalácie informačných tabúľ, pasenia väčšieho množstva zveri či dokonca inštalácia lyžiarskych bránok. Na zjazdovkách žiadna bežná výstavba nie je možná.
Situácia s nekonečným naťahovaním prijatia zonácie už pred 6 rokmi spojila zástupcov obcí a cestovného ruchu na území Tatranského národného parku (TANAP), ktorí dlhodobo upozorňovali a upozorňujú na problém chýbajúcej zonácie, čo komplikuje každodenný život obyvateľov horských sídiel a bráni rozumnému rozvoju cestovného ruchu v Tatrách.