„CGKZ má dôležitú vzdelávaciu úlohu a je miestom, kde sa bude pestovať a vštepovať láska a úcta k horám. Každý tu nájde odpovede na otázky o horskej prírode, kultúre a histórii himalájskeho horolezectva. V centre je desať modelov najvyšších vrcholov na siedmich kontinentoch, ktoré majú svojich tútorov – Kilimadžáro (Tomasz Kobielski), Mount Everest (Krzysztof Wielicki a Leszek Cichy), Elbrus (Denis Urubko), Mont Blanc (Janusz Kurczab), Mount Kosciuzsko (Edmund Strzelecki), Puncak Jaya (Peter Hámor), Mount McKinley (Ryszard Pawłowski), Mont Vinson (Janusz Majer), Aconcagua (Martyna Wojciechowska), ale aj model samotnej Babej hory,“ vymenoval podstatu projektu Bartosz Krawczak, šéf CGKZ.
Muzeálna expozícia obsahuje okrem realistických replík vrcholov aj jedinečné zbierky dobovej výstroje dobrodruhov a zároveň poskytuje cenné informácie o lezení. Návštevníci majú možnosť vidieť originálne suveníry z ciest „zlatého veku poľského himalájizmu“, napr. páperovú bundu slávneho poľského horolezca Andrea Zawadu, či cepíny Wandy Rutkiewicz, mapy, knihy a iné. Interaktivita projektu spočíva v tom, že prostredníctvom najmodernejšej techniky mobilných zariadení a dotykových tabletov, sa môžu záujemcovia dostať do geologických a tektonických procesov masívov, či zoznámiť sa s vegetáciou na úpätí vrcholov. Výroba zmenšením hôr s výškou od 150 – 300 cm a s váhou každého modelu 200 kg trvala viac ako rok.
„Tento projekt je pre nás veľmi špecifický a témou srdcu blízky. Cestovný ruch môže robiť len človek, ktorý má srdce pre hory a rovnako aj Centrum Górskie Korona Ziemi môžu robiť len ľudia, ktorí majú blízko k horám. Projekt má zmysel pre tých, ktorí nemajú možnosť vycestovať do Himalájí alebo na Kilimandžáro. Podobu najmohutnejších hôr sveta a expedície najznámejších poľsko-slovenských vrcholových horolezcov môžu návštevníci spoznávať práve v Zawoji pod Babou horou. Verím, že toto interaktívne miesto vo veľkej miere využijú nielen turisti, ale aj školy, napríklad namiesto vyučovania zemepisu,“ komentoval projekt Bohuš Hlavatý, CEO TMR.
„V širokom okolí podobné centrum zamerané na hory nie je, dokonca na svete ich je len pár. Som rád, že slovensko-poľskí nadšenci sa podujali na tento projekt. Na začiatku som mal obavy, či sa to vôbec podarí a veľmi som im držal palce. Hoci to znie ako klišé, u nás na Slovensku vzťah k horám chýba a vôbec nie je taký ako v Poľsku. Stal som sa jedným z patrónov CGKZ a mojím poslaním je prednášať a prezentovať kopec Puncak Jaya (tiež nazývaný Carstensz Pyramid), najvyššiu horu Novej Guinei, Austrálie a Oceánie. Puncak Jaya je moja srdcovka a mojim zámerom je predstaviť ten kopec čo najširšiemu okruhu ľudí, aby vedeli, že také niečo existuje a keď sa podarí aj v niekom zapáliť väčšiu iskričku záujmu a poskytnúť mu informácie ako sa tam dostať a ako vyliezť na ten kopec. Myslím si, že to nie je len o tom, aby si ľudia pozreli fotku, ale aby získali informáciu o horách v rámci besied a prednášok a najmä, aby si to mali kde vypočuť,“ uviedol Peter Hámor.
Ako ďalej Hámor povedal, do Centra Górskieho Korona Ziemi priniesol aj pár vzácnych vecí zo svojich výstupov. Návštevníci tak majú možnosť vidieť kameň z vrcholu Puncak Jaya, alebo použité šípy, ktorými primitívne horské kmene Papuáncov dodnes zabíjajú zvieratá a ľudí. „Doniesol som to do CGKZ preto, aby si ľudia uvedomili život, ktorý zastal na začiatku tisícročí, a že tam necestujú do najcivilizovanejšej oblasti. Pre niekoho to môže byť ešte väčšia motivácia navštíviť krajinu. Kamienky z mojich ciest a z vrcholov si nenosím pre šťastie, ale na pamiatku. Šťastie treba mať, keď človek vystupuje a zostupuje, na vrchole sú myšlienky úplne iné. Takéto exponáty z ciest si beriem z každého vrchu, z ktorého sa to dá. A nie je to len pre mňa. 4-5 kusov beriem ľuďom, pre ktorých sú to doslova relikvie. Kamienky z vrcholov sú pre týchto ľudí viac ako keby som im kúpil auto a zaparkoval ho pred domom. Ľudia, pre ktorých som to ochotný urobiť, si tieto kamienky nadovšetko vážia,“ doplnil horolezec.
Najbližšie kroky Petra Hámora povedú 12. marca 2015 do Himaláji na 8 tisícovku Manaslu. Na svojej expedícii bude Peter Hámor do mája.
Investičné náklady na celý projekt Centrum Górskie Korona Ziemi sa vyšplhali na viac ako 2,1 mil. EUR. (TMR so svojimi obchodnými partnermi sa na tejto sume podieľala sumou cca 1,68 mil. EUR). TMR k 19.2.2015 má v Spoločnosti Korona Ziemi Sp. z o.o. prevádzkujúcej toto centrum 7,3 % podiel. Bližšie k projektu CGKZ TU.
_________________________________________________________________________________
Spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s. (TMR) je top subjektom v oblasti cestovného ruchu v Strednej a Východnej Európe, ktorý vlastní a prevádzkuje atraktívne horské strediská a hotely. V Nízkych Tatrách TMR vlastní a prevádzkuje stredisko Jasná Nízke Tatry a hotely Wellness hotel Grand Jasná, Boutique Hotel Tri studničky, Chalets Jasná De Luxe, Hotel Srdiečko a Hotel Rotunda. TMR je zároveň vlastníkom Aquaparku Tatralandia. Ide o najväčší slovenský aquapark s celoročnou prevádzkou, ktorý ponúka okrem vodnej zábavy aj Tropical Paradise – špeciálnu tropickú halu s morskou vodou ako aj zábavu vo Fun Parku a ubytovanie v bungalovoch a apartmánoch Holiday Village Tatralandia. Vo Vysokých Tatrách TMR vlastní a prevádzkuje stredisko Vysoké Tatry s horskými lokalitami Tatranská Lomnica, Starý Smokovec a lokalitu Štrbské Pleso, ktoré TMR spoluprevádzkuje. Vo Vysokých Tatrách TMR tiež vlastní hotely Grandhotel Praha Tatranská Lomnica, Grandhotel Starý Smokovec a Hotel FIS Štrbské Pleso. TMR tiež vlastní 19% v spoločnosti Melida, a.s., ktorá si prenajíma a prevádzkuje stredisko Špindlerův Mlýn v Českej republike. V Poľsku TMR vlastní stredisko Szczyrk. TMR tiež vlastní a prenajíma tretím stranám hotely Slovakia, Kosodrevina, Liptov, Ski&Fun Záhradky a Bungalovy. Do konca roka 2014 sa preinvestovalo do rozvoja a modernizácie stredísk TMR takmer 200 mil. EUR. Akcie TMR sú obchodované na troch európskych burzách v Bratislave, Prahe a vo Varšave