Počet návštevníkov v Tatrách je vysoký a neustále rastie. Podľa kvalifikovaného odhadu Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry, ktorý vychádza z metodiky Štátnych lesov TANAPu, navštívilo v roku 2017 región Vysoké Tatry viac ako 3 milióny ľudí. Tento nápor návštevníkov, ktorý zahŕňa pobytových, ale aj jednodňových hostí spôsobuje čoraz častejšie dopravné problémy. V zimnej sezóne 2016/2017 bolo zaznamenaných len v Tatranskej Lomnici 21 dopravne kritických dní a už dnes je zrejmé, že počas tejto zimy to bude ešte viac. Navrhované riešenia v oblasti dopravy v Tatrách sa doteraz sústreďovali najmä na plánovanie nových parkovacích kapacít, čo však paradoxne vedie k zhoršovaniu situácie – nové parkoviská návštevníkov v podstate motivujú, aby sa po Tatrách pohybovali autom. Ak sa má situácia zlepšiť, tento prístup treba zmeniť a ponúknuť návštevníkom dostatok kvalitných a porovnateľne pohodlných ekologických alternatív. S integrovaním ekologických foriem dopravy do systému dopravnej obslužnosti majú dlhoročné skúsenosti najmä horské strediská vo Švajčiarsku. V krajine sa intenzívne využíva najmä železničná doprava, ale vo vysokohorských turistických centrách zapájajú do systémov aj lanové dráhy a elektromobily.
Zermatt – stredisko bez áut
Revolučný prístup zvolili v jednom z najnavštevovanejších turistických miest v obci Zermatt, ktorá v sezóne privíta denne až 40-tisíc turistov. Celkový počet prenocovaní dosahuje ročne astronomické číslo 1,8 milióna. Radnica v Zermatte sa už v roku 1961 rozhodla zakázať vstup áut so spaľovacím motorom do obce. Návštevníci sa do Zermattu dostanú iba vlakom a v obci sa jazdí výhradne elektromobilmi, vrátane domácich, ale aj všetkých obslužných vozidiel. Zermatt je sebestačný z hľadiska výroby elektriny, na čo využíva vodné elektrárne, fotovoltiku a tiež lokálnu bioplynovú stanicu. Napriek tomu, že možností športového vyžitia je tu dostatok, obec sa nezatvára pred ďalším rozvojom.
„Zermatt neustále posilňuje lanovkové prepojenia s talianskym regiónom Aosta, čím návštevníkom ponúka ešte viac možností, ako stráviť voľný čas,“ uviedol na konferencii Christoph Bürgin, ktorý zastával 12 rokov funkciu starostu obce. „Dnes v Zermatte riešime najmä to, ako zvládnuť nárazové presuny veľkého počtu lyžiarov na konci dňa. V hre sú tri alternatívy: elektrická koľajová dráha, sedačková lanovka aj pohyblivý chodník, a o tom, ktoré riešenie to bude, teraz intenzívne diskutujeme.“
Arosa Lenzerheide potvrdzuje trend spájania stredísk
Arosa je malá vysokohorská švajčiarska obec na konci dlhého údolia, ktoré sa vinie od mesta Chur. Výrazne väčšie stredisko Lenzerheide s priamym prepojením na prístupové trasy leží o dve údolia ďalej. Idea prepojenia oboch stredísk sa objavila ešte v 70. rokoch minulého storočia, ale k jej realizácii došlo až po rokoch diskusií v januári 2014. Kyvadlová lanovka Urdenbahn s dĺžkou 1,7 kilometra spojila obe strediská, čím vznikla nová oblasť ArosaLenzerheide s 225 kilometrami zjazdoviek, ktorá sa zaradila medzi TOP 5 najsilnejších švajčiarskych stredísk. Vďaka modernej technológii je výsledkom lanovkové prepojenie bez jedinej podpery.
„Cesta od prvotnej idey až po realizáciu bola náročná a dlho sa hľadalo také technické riešenie, ktoré bude mať čo najmenší vplyv na životné prostredie,“ vysvetlil na konferencii Peter Engler, ktorý v spoločnosti Lenzerheide Bergbahnen koordinoval projekt lanovkového prepojenia stredísk Arosa a Lenzerheide. V obci Churwalden, ktorou prechádzajú všetci hostia smerujúci do horského strediska Lenzerheide, vyrástla v nadväznosti na spojenie oboch stredísk ďalšia prepojovacia lanovka. Jej účelom bolo vytvoriť nové nástupné miesto na začiatku údolia a motivovať ľudí, aby nechali auto na parkovisko na začiatku doliny a pohybovali sa po celom údolí ekologickou dopravou. „Efekt je zrejmý už po štyroch rokoch napriek náročnému skĺbeniu pôvodne odlišných predstáv troch dotknutých obcí, prinieslo lanovkové prepojenie jednoznačné výsledky – o 10 % viac hostí v oboch strediskách a citeľné zníženie automobilovej dopravy,“ uzatvoril P. Engler.
Vo 4-Vallées vsadili na železnicu a lanovky
Lanovkovým prepojením viacerých susediacich obcí v kantóne Wallis vznikol aj najväčší lyžiarsky región Švajčiarska – 4 Vallées (Štyri údolia). Vďaka 410 kilometrom zjazdoviek sem prichádzajú v zimnej sezóne 2 milióny vyznávačov zimných športov. Aby Štyri údolia dokázali zvládnuť nápor stoviek tisíc návštevníkov, vsadili na odstavné parkoviská a kombináciu vlakového prepojenia v údolí s lanovkami, ktoré hostí vyvezú do vyšších polôh.
„Pri rozvoji cestovného ruchu je nevyhnutné vsádzať na kvalitu a spokojnosť zákazníkov,“ hovorí Eric-A. Balet zo spoločnosti Group Téléverbier, ktorá prevádzkuje švajčiarske stredisko Verbier. „Ak chce stredisko pritiahnuť dostatok návštevníkov, potrebuje prekonať istú kritickú veľkosť, ale súbežne musí vytvoriť aj viacero možností prístupu do vysokohorského prostredia.“
Podľa dostupných údajov, vďaka používaniu lanoviek vo 4 Vallées ušetria len v stredisku La Tzoumaz takmer 500-tisíc litrov paliva ročne, čo je v prepočte vyše 1 300 ton CO2. „V porovnaní s autami majú lanové dráhy vo vysokohorskom prostredí aj ďalšiu výhodu: na prekonanie rovnakej vzdialenosti zaberajú 330x menej priestoru a vyžadujú výrub menej ako tretiny stromov,“ vysvetlil spôsob, akým nazerajú na dopravu vo Švajčiarsku, Eric-A. Balet.
Prepájanie stredísk má zmysel aj v Tatrách
V Tatrách sa TMR seriózne zaoberá možnosťami oživenia lyžovania v Smokovcoch. Hrebienok bol v 70-tych rokoch významným lyžiarskym centrom, ktorý hostil aj svetový pohár v lyžovaní. Dnes, z dôvodu stagnácie, je v Smokovci asi 2 500 lôžok, ale stredisko má najmä v zimných mesiacoch problémy s obsadenosťou. Spoločnosť TMR navrhuje na území medzi Jakubkovou lúkou, spojnicou hotela Bellevue a Hrebienkom vytvoriť spolu asi 12 kilometrov zjazdoviek. Profily terénov v Starom Smokovci však umožňujú spraviť stredisko len s modrými zjazdovkami, čo nespĺňa súčasné požiadavky návštevníkov. TMR preto predstavila svoju víziu prepojenia Smokovcov a Tatranskej Lomnice prepájacou lanovkou, ktorá reflektuje limitované možnosti rozvoja Tatranskej Lomnice, ktorá najmä v zime už nie je schopná absorbovať vysoký záujem lyžiarov a návštevníkov, ale zároveň požiadavku na rozvoj Smokovcov. Popri lanovke navrhuje TMR priamo v Tatranskej Lomnici aj v Starom Smokovci niekoľko tzv. „rýchlych“ riešení v podobe väčších parkovísk, ktoré by však mali byť sústredené na okraji stredísk.
„O rozvoji Smokovcov nemožno v súčasnosti rozmýšľať izolovane, pretože by vzniklo malé lyžiarske stredisko, ktoré nepriláka dosť návštevníkov a ekonomicky sa neudrží,“ uviedol na konferencii Bohuš Hlavatý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva TMR. „Pohodlná a ekologická lanovka, spájajúca dve atraktívne destinácie, by umožnila rovnomerné využitie ubytovacích kapacít, ale aj lyžiarskych svahov a turistických atrakcií oboch stredísk bez ohľadu na to, či si za miesto svojho pobytu zvolíte Smokovce alebo Tatranskú Lomnicu.“
V zime by vzniklo unikátne lyžiarske stredisko strednej veľkosti s rôznymi náročnosťami lyžiarskych tratí a počas celého roka by sa uľahčil prístup návštevníkov k podujatiam, ktorých miestom konania je často práve Hrebienok. „Celoročne by tak bolo viac dôvodov zostať v Tatrách na dlhší pobyt a znížila by sa závislosť oboch stredísk na jednodňových návštevníkoch.“
Nezanedbateľným prínosom lanovky spájajúcej dve strediská je aj pozitívny vplyv na dopravnú situáciu. Z dopravnej analýzy, ktorú spracoval nezávislý Inštitút pre dopravu a hospodárstvo, vyplynulo, že lanovka má potenciál znížiť potrebu parkovacích miest v Tatranskej Lomnici o viac ako 600 miest a zredukovať počet zbytočných prejazdov medzi Smokovcami a Tatranskou Lomnicou o viac než 1 000 denne. To predstavuje menej emisií až o 1,1 tony CO2 za deň. Za pomoci modelovania scenárov vývoja spomínaná dopravná analýza tiež ukázala, že ak sa neurobia žiadne dopravné opatrenia (pričom v Tatranskej Lomnici dôjde čoskoro k zrušeniu 520 dočasných parkovacích miest v súvislosti s výstavbou Lomnického korza), hrozí stredisku Tatranská Lomnica až 41 dní s kritickou dopravnou situáciou. Realizácia navrhovaných parkovísk v oboch strediskách spolu s prepájacou lanovkou, by sa počet týchto dní znížil na 3. Výhodou lanovky v porovnaní s inými druhmi dopravy je bezpečná technológia, ktorá je prívetivá k prostrediu. Vďaka 3S technológii, ktorú navrhuje TMR, je možné prepájaciu lanovku v úseku Hrebienok – Skalnaté pleso realizovať za pomoci iba 3 podpier, čo predstavuje minimálny zásah do prostredia. Investícia do technológie aj stavby lanovky predstavuje 25-27 miliónov eur. Celková výška nákladov na vybudovanie takéhoto strediska aj s lanovkovým prepojením s Tatranskou Lomnicou sa pohybuje na úrovni 70 mil. eur.
„V doprave, či už v mestách alebo turistických centrách platí, že ak majú ľudia ´vystúpiť z áut´, musia mať k dispozícii lepšiu alternatívu. Ekologické lanovkové prepojenie dvoch menších stredísk, kde sú obe strediská rovnocenne a pohodlne dostupné pre návštevníkov, aby pomohlo ich rozvoju a zároveň viedlo k zníženiu dopravného zaťaženia oboch stredísk,“ zhrnul potenciál prepájacej lanovky B. Hlavatý.
__________________________________________________________________________________
Spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s. (TMR) je top subjektom v oblasti cestovného ruchu v Strednej a Východnej Európe, ktorý vlastní a prevádzkuje atraktívne horské strediská, zábavné parky, reštauračné zariadenia, športové služby, obchody a hotely. V Nízkych Tatrách TMR vlastní a prevádzkuje stredisko Jasná Nízke Tatry a hotely Wellness hotel Grand Jasná, Boutique Hotel Tri studničky, Chalets Jasná De Luxe, Hotel Srdiečko, Hotel Pošta a Hotel Rotunda. TMR je zároveň vlastníkom Aquaparku Tatralandia. Ide o najväčší slovenský aquapark s celoročnou prevádzkou, ktorý ponúka okrem vodnej zábavy aj Tropical Paradise – špeciálnu tropickú halu s morskou vodou ako aj zábavu vo Fun Parku a ubytovanie v bungalovoch a apartmánoch Holiday Village Tatralandia. Vo Vysokých Tatrách TMR vlastní a prevádzkuje stredisko Vysoké Tatry s horskými lokalitami Tatranská Lomnica, Starý Smokovec a lokalitu Štrbské Pleso, ktoré TMR spoluprevádzkuje. Vo Vysokých Tatrách TMR tiež vlastní hotely Grandhotel Praha Tatranská Lomnica, Grandhotel Starý Smokovec, Hotel FIS Štrbské Pleso a Horskú ubytovňu Hrebienok. TMR tiež nepriamo vlastní 9,5% v spoločnosti Melida, a.s., ktorá si prenajíma a prevádzkuje stredisko Špindlerův Mlýn v Českej republike. TMR si tiež prenajíma a prevádzkuje český lyžiarsky areál Ještěd. V Poľsku TMR vlastní 97% podiel v horskom stredisku Szczyrkowski Ośrodek Narciarski S.A. (Szczyrk) a 75% podiel v spoločnosti, ktorá vlastní a prevádzkuje Sliezsky zábavný park (Śląskie Wesołe Miasteczko) a 7,3% podiel v zábavno-edukačnom projekte prostredníctvom poľskej spoločnosti Korona Ziemi Sp. z.o.o. TMR tiež vlastní a prenajíma tretím stranám hotely Slovakia, Kosodrevina, Liptov, Ski&Fun Záhradky a Bungalovy. Do konca roka 2016 sa preinvestovalo do rozvoja a modernizácie stredísk TMR 230 mil. EUR. Akcie TMR sú obchodované na troch európskych burzách v Bratislave, Prahe a vo Varšave.